Robko K.
Robko K.
- Narodil sa ako zdravé dieťa, do 10.mesiacov sa vyvijal normalne,ako zdrave dieťa. Zlom-v 10. mesiaci života sa prejavili prvé príznaky (po vakcíne) - špičkovanie ,strata ocneho kontaktu,strata komunikacie,a diagnostikovaný bol v 18 mes. života.
- Diparetický syndróm, porucha vývinu expresívnej zložky reči, pravdepodobne po podanej vakcine.
- Pohyblivosť, uvoľnenie svalstva, samostatnosť.??????
- Dnes sa Robko bezproblémov začlenil do výuky, je priateľský a obľúbený medzi deťmi.
Pred liečbou
Pred liečbou- 3-ročný: Nevie si čupnúť, skákať žabku, nevie skákať – ako dôsledok organického podkladu. Slabý očný kontakt, na otázky reaguje – áno – nie. Odmieta pracovať s obrázkami, problémy s pozornosťou a porozumením. Vytvára 2- 3- slovné vety (mama daj papať). Kreslí, hrá sa s plastelínou, navlieka korále. Chôdza po schodoch- hore bez opory, dolu s oporou, nekrčí nohy v kolenách, nevie sa bicyklovať, nevie striedať nohy, nevie si čupnúť.
1. Liečba
Všimli sme si, že Robko viacej rozpráva je pravda že zatiaľ len tou svojou rečou, sem tam sa vyskytli aj nové slová “anjeliček, domček. nechcem”, neustále vyhľadáva našu spoločnosť-kontroluje nás oslovovaním či sme všetcia prítomní. V Egypte posledný večer detskú diskotéku pretancoval s tým že aj napodobňoval (keď sa nám podarí pošleme videozáznam). V nedeľu keď som mu chcela pozrieť nožičky mi dovolil a bola som veľmi prekvapená, že ľavú nožičku som vedela dať do polohy ako pravú má ju pekne voľnú nemá ju napätú. Začal v nedeľu hovoriť 3-5 slovné vety zo slov ktoré vedel (predtým hovoril len samostatne)je strašne zlatý komunikuje s nami, očný kontakt super ako nikdy predtým. Sestru vyzýva aby sa hrali čo predtým nerobil(my sme ho navádzali na hru), Simonka je nadšená aký je Robko rozumný. V nedeľu sme boli u starých rodičov vždy sa zvykol schovať do izby kde sa sám hral hodiny teraz úplná zmena – zobral z izby hračky a prišiel k nám bol s nami a keď zostal chvíľku sám v izbe už ma volal aby som prišla.
Robko stále niečim prekvapí (21 deň lečby) tentokrát to bola jazda na koni-rýchlo cvála pekne na rytmus dokonca bez pridržiavania sa sedla-drží sa len nohami. Samotný tréner je prekvapený ako rýchlo napreduje ako keby už jazdil rok (na koni sedí len tri mesiace). Za ďalší mesiac máme u Robka nové pokroky.Hipoterapia-jazda na koni super Robko je zamilovaný do svojho koňa,žiarli naň keď iné dieťa si sadne na “jeho koníka”komentuje to slovami to nie,to moje koník.Posledný týždeň augustový sme boli v horách nakoľko sa Robkovi ťažko dýchalo trápi ho alergia prvé 2-3 dni nechcel z chalupy výjsť do záhrady tak sme ho brali na Vrátnu k potoku kde bol veľmi rád hádzal kamene hral sa s palicami a chodil po nerovnomernom povrchu čo veľmi pekne zvládol.
Po piatich dňoch Robko si prvýkrát čupol čo bolo pre neho predtým dosť namáhavé. Posledný deň pobytu v horách pred odchodom domov Robko spontáne začal upozorňovať svoju sestru “no-no nehádž kamienky”a pri tom prstom ukazoval.Potom sa začali hrať tak že Simonku slovom “choď”posielal potom jej nakázal”čakaj, otoč, poď” a pritom prstom ukazoval. Dnes v škôlke keď sme prišli pre neho nás vítal s úsmevom v ruke držal malú psiu búdu a psa slovami nám komentoval čo drží v ruke “domček” a “hav,hav”. Pani učiteľka ho dnes sledovala a vravela nám že je vidieť na ńom veľkú
zmenu aj v hrubej motorike pekne ľavú nohu prikladá k pravej,voľne chodí nie je v napätí, zapája sa do hier, pri riekankách rozpráva zatiaľ svojou rečou ale snaží sa. Sme veľmi radi že sme zas pokročili a budeme sa ďalej snažiť ho motivovať.
Výsledky po druhej liečbe- konala sa po 2 mesiacoch:
Ešte v Egypte nám Robko začal sám chodiť hore po schodoch s pristupovaním bez opory, pekne sedí v tureckom sede, dva mesiace po druhej liečbe začal striedavo nohami chodiť hore po schodoch, lepšie si vie udržať rovnováhu, výsledky vyšetrení z
neurológie a rehabilitačného centra:ľahký diparetický syndróm,hybnosť na dolných končatinách bez akéhokoľvek obmedzenia,rehabilitačná dr. bola veľmi prekvapená, že už vôbec nie je vidieť rozdiel, medzi pravou a ľavou stranou, pekne prišľapuje na celé chodidlá, má pekné držanie tela, Robko prešiel obrovskou zmenou od posledného rehabilitačného a neurologického vyšetrenia, ktoré bolo pred prvou liečbou v Egypte. Robko je komunikatívnejší, vnímavejší, vyhovie výzvam, opakuje nové slová, spája slová.
Po roku od 1. liečby:
Začal sám od seba plávať, nebojí sa byť už v mori sám, naháňa nás, chodí do vody a z vody už sám. Nerobí mu problém chôdza po piesku – predtým sa vždy pýtal na ruky. Sám sa v piesku zahrá s formičkami, autíčkom, lopatkou. Oznamuje nám – napr: “do
vody, rukávky”. Naučil sa nové významy, spája ich do viet: – “api, amika, postav sa”, ” tam neni apu”, “ešte piesok”, “ešte bude Tom a Jerry”…. Upozorní nás, keď vidí mravca alebo komára v izbe. Ospravedlní sa “prepáč”, keď náhodou ublíži niekomu.
Výsledky počas 4. liečby ( po roku ) :
Je viac vnímavejší a pozornejší, výslovnosť sa zlepšila, pribudli nové slová, nové jednoduché vety, vie povedať, ako sa volá, koľko má rokov, sám si dáva ponožky aj tričko, dáva väčší pozor pri činnostiach.
Robko je vnímavejší a pozornejší, pribudli nové slová, nové jednoduché vety (pred liečbou len slabiky. Vychádza sám na posteľ.
Robko nás stále prekvapuje používa nové slová, vety, prevláda čeština,strašne mi rád pomáha v kuchyni (video), sám poskladá puzzle , z kociek postaví domček, preposielam Vám aj fotky z Parawesternu.trošku sa mu zhoršila chôdza,ale to je tým, že zase narástol- cvičíme, naťahujeme. Včera boli zo škôlky sa pozrieť do školy ako to tam vyzerá- p. učiteľka bola nadšená ako pekne sedel vydržal celú hodinu,vymalovával obrázky a zakaždým zdvihol ruku a povedal “už to mám”- “hotovo” vtedy ho p. učiteľka zo školy zakaždým pochválila. Teraz máme ešte odklad nakoľko tá reč nie je ešte dobrá, strašne veríme v tom, že budúci rok bude môcť ísť so zdravými deťmi do školy.
Po 2. rokoch a po ďalšej liečbe:
Zase sa veľmi zmenil začal viacej komunikovať,žalovať sa,dnes som ich nechala samých doma na 5 minút a medzitým prišla starká a pýta sa Robka,kde je maminka odpovedal,že som išla kúpiť párky a chlebík.Chôdza sa mu veľmi zlepšila.V Egypte chodil naširoko po špičkách teraz krásne prišľapuje,behá,poskakuje ako malý koník.Od marca do júla narástol 5 centimetrov a to bolo hneď badať na chôdzi.Zase sa veľmi zmenil začal viacej komunikovať,žalovať sa,dnes som ich nechala samých doma na 5 minút a medzitým prišla starká a pýta sa Robka,kde je maminka odpovedal,že som išla kúpiť párky a chlebík.Chôdza sa mu veľmi zlepšila.V Egypte chodil naširoko po špičkách teraz krásne prišľapuje,behá,poskakuje ako malý koník.Od marca do júla narástol 5 centimetrov a to bolo hneď badať na chôdzi.
Robko po 2. rokoch liečby
Dnes sme boli na ASSR vyšetrení v RUžomberku. Musím pochváliť Robka, pretože krásne pochopil že musí byť ticho, kľudne ležať a potom ho nebude nikto pichať. Sme naňho veľmi hrdí a hlavne šťastní ,že Robko nemá poruchu sluchu a počuje dobre. P. dr. , keď ho uvidel a prihovoril sa mu, hneď povedal, že sa mu nezdá že by nepočul,lebo by mu neodpovedal Robko na otázky ktoré mu dával primeraným hlasom. Pani učiteľky tiež vidia u Robka zmenu,zase je iný, viacej rozpráva,zapája sa do hier, už aj si zaspieva. Ja som si tiež všimla že je vnímavejši, úlohu ktorú mu prichystám urobí i keď po dlhšom prehováraní ale dokončí ju a to je veľký úspech. Som veľmi rada. Tvorí viac nových viet, používa nové slová, slovná zásoba je obohatená ďaľšími novými slovíčkami, ktoré aj
používa k veci.
Robko po 29. mesiacoch
Fosfoser memory som mu dávala jeden mesiac ale veľmi zle pôsobil na Robka bol ubehaný nesústredený,nekomunikoval s nami jednoducho povedané nás nevnímal. Ja som mu to pozastavila a Robko je už zase náš stále viac rozpráva, sústredí sa na
výslovnosť, keď mu nerozumieme snaží sa to zopakovať. Doktorke som to nehovorila lebo som bola zvedavá, že aj napriek tomu, že som mu nedavala fosfoser memory aké bude mať EEg vyš. Vyšetrenie neg. primerané veku.
Robko po 32. mesiacoch
prešiel veľkou zmenou vytiahol sa, schudol,je strašne milý ale aj veľmi citlivý chlapec. Veľmi dobre sa s ním pracuje, poslúcha na slovo, slovná zásoba sa pomaly ale isto zväčšuje, výslovnosť je ešte zatiaľ dyslalická. Používa české slová, ktorým rozumieme ale začal pozerať nemeckú detskú stanicu a obávame sa že spustí aj nemčinu a tomu už nebudeme rozumieť………))).
Celé prázdniny sme absolvovali s Robkom kupeľné liečby, ktoré nám poisťovňa chválila. Chceli sme to stihnúť ešte pred nástupom do školy.
Robko sa stihol naučiť kolobežkovať (posielam video). Naučil sa veľmi rýchlo až sme mali slzy v očiach. Slovná zásoba sa rozširuje. Škola začala už aj pre Robka- chodí do nultého ročníka medzi zdravé deti. Prvý deň bol jediný zo žiakov ktorý chcel kresliť (posielam foto), keď dokreslil spýtal sa “kam išli detičky?”, lebo medzi tým ako sa venoval malovaniu obrázku deti s rodičmi poodchádzali.
Veľmi rýchlo si zvykol na školu aj na družinu. Ako sa ho báli prijať tak si ho teraz chvália “bodaj by boli všetky deti také poslušné a disciplinované ako je Robko”. Učiteľka ho zatiaľ chváli. Robko, urobí všetko čo je treba, keď nechce povie NIE, ale potom to aj tak za malú chvíľku urobí akurát len že mu je ťažsie rozumieť.
Robko je strašne zlatý. Začali sme chodiť do prvej triedy na ZŠ medzi zdravé deti. Mal mať šlabikár a matematiku zo špeciálnej školy, ale p. učiteľka povedala, že ideme normálnou osnovou zákl. školy, pretože zatiaľ to zvláda, krásne píše-píše už perom, on bol medzi prvými, ktorí môžu písať s perom, čítať na naše ale nielen na naše ale aj na učiteľkyne prekvapenie pekne číta. Až tak, že deti nemo počúvajú a spontánne mu
tlieskajú. Matematika nám robí menšie problémy, rozlíšenie väčší- menší mu ide pekne bez problémov, akurát sčítanie a odčítanie ide pomalšie. Ale všetko má svoj čas aby to pochopil. Robkove hodnotenie zo skoly- zatiaľ má samé A-čka ako na vysokej škole. Veľmi sa teší keď je pochválený, keď dokáže veci urobiť až sa sám čuduje a pýta sa
otázkou “Ako som to dokázal???” Má väčšie sebavedomie. Spolužiaci ho majú radi, vždy mi hovoria “Robko je taký zlatý, dobrý”. Som veľmi rada, že sa mi podarilo vybojovať aby bol integrovaný na ZŠ. Na špec. škole by bol nešťastný takto je ťahaný vpred. Deti mu spontánne pomáhajú. Sama školská špec. pedagogička, zo špeciálnej školy hovorí to, čo sme s Robkom doteraz sa naučili a dokázali v špec. škole sa učia
rok. Som šťasná a hrdá na svojho syna, že aj keď sa mu nechce ideme ďalej a pracujeme aby sme boli zase o krôčik vpred.
